Kurikulárna reforma základného vzdelávania patrí k najvýznamnejším zmenám slovenského školstva za posledné dve desaťročia. Jej cieľom je posilniť rozvoj kľúčových kompetencií a funkčnej gramotnosti s dôrazom na celostný rozvoj žiaka. Školy, ktoré sa do reformy zapojili v školskom roku 2023/2024, ukončili prvý trojročný vzdelávací cyklus prvou skupinou žiakov vzdelávaných podľa nového kurikula. Dôležitým zdrojom spätnej väzby sa v tejto súvislosti stalo aj kriteriálne testovanie žiakov 3. ročníka 1 . Cieľom testovania bolo zistiť, aká je úroveň matematickej, čitateľskej a jazykovej gramotnosti žiakov. Zistenia o priebehu implementácie reformy a o úrovni gramotností sú pre štát a verejnosť dôležitou spätnou väzbou. Predstavujú významný podklad na hodnotenie účinnosti reformy a prijímanie opatrení na ďalšie zvyšovanie kvality vzdelávania.
Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) realizovala v súvislosti s kurikulárnou reformou v školskom roku 2025/2026 dva inšpekčné výkony. Prvý sa zameriaval na monitorovanie implementácie kurikulárnej reformy v 22 základných školách, ktoré sa medzi prvými (v školskom roku 2023/2024) zapojili do vzdelávania podľa Štátneho vzdelávacieho programu 2023. Súčasne bola ŠŠI oslovená na spoluprácu pri monitorovaní kriteriálneho testovania žiakov 3. ročníka ako nezávislý pozorovateľ.
V kontrolovaných školách zapojených do kurikulárnej reformy sa vzdelávalo viac ako 6 300 žiakov,
z nich 2 287 bolo v reformných ročníkoch (1. – 3. ročník). Školy zároveň zabezpečovali vzdelávanie 17,2 % žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, 11,5 % žiakov z marginalizovaných rómskych komunít, čo kládlo zvýšené nároky na vytváranie inkluzívneho vzdelávacieho prostredia. Monitoring kriteriálneho testovania vykonala ŠŠI v 12 z uvedených škôl.
Implementáciu kurikulárnych zmien na školách iniciovali najmä riaditelia v úzkej spolupráci s učiteľmi primárneho vzdelávania. Na väčšine škôl pôsobili koordinátori kurikulárnych zmien alebo supervízori a viac ako polovica škôl vytvorila koordinačné tímy zabezpečujúce odbornú a metodickú podporu pri zavádzaní reformy. Pozitívne prispieval k implementácii i mentoring a odborná podpora NIVAM a regionálnych centier podpory učiteľov. Viacerí riaditelia uvádzali, že niektoré prvky reformy, napríklad ranné kruhy či bádateľsky orientované vyučovanie, realizovali už pred jej oficiálnym zavedením. Východiskové podmienky škôl preto neboli rovnaké, čo sa odrazilo aj v rozdielnej miere implementácie kurikulárnych zmien. V tejto súvislosti je dôležité posudzovať predovšetkým individuálny pokrok každej školy pri napĺňaní reformných cieľov.
Implementácia kurikulárnych zmien v 1. cykle priniesla viacero zásadných pozitív.
Z rozhovorov s riaditeľmi a koordinátormi vyplýva, že najvýznamnejším prínosom je vysoká miera motivácie učiteľov prijímať inovácie a využívať vo vyučovaní inovatívne metódy, ako i väčšia motivácia a aktivizácia žiakov, spolupráca učiteľov, ale i flexibilita organizácie vyučovania a rozvoj učiacej sa komunity. Rozdiely vo vyjadreniach sa objavili najmä v tom, ktoré aspekty zmien považovali za najdôležitejšie.
Graf 1 Pozitíva implementácie kurikulárnej reformy z pohľadu riaditeľov škôl a koordinátorov/supervízorov
Súčasne školy pomenovali aj prekážky, ktoré zavádzanie zmien komplikujú.
Najčastejšie identifikovanou prekážkou bol negatívny prístup alebo nedostatočná motivácia časti PZ, čo uviedla zhodne takmer tretina respondentov. Koordinátori o niečo častejšie upozorňovali na celkovú nízku informovanosť o zmenách vo vzdelávaní (25 %) alebo neúplné informácie poskytované MŠVVaM SR (25 %). Riaditelia častejšie poukazovali na nedostatočné priestorové podmienky škôl (31,8 %), riziko zvýšenej pracovnej záťaže a vyhorenia PZ (27 %) a potrebu väčšej podpory zo strany zriaďovateľov (18,3 %). V otvorených odpovediach riaditeľov (45,5 %) sa opakovane objavoval aj nedostatok času na prípravu a realizáciu zmien, ako i potreba stabilného personálneho a materiálno-technického zabezpečenia. Respondenti upozornili aj na potrebu zosúladenia profesijného rozvoja PZ s požiadavkami reformy. Za dôležité považovali aj primerané nastavenie organizácie vzdelávania, výkonových štandardov, testovania a dostatočnú podporu škôl pri prechode na ďalšie etapy kurikulárnej reformy.
Kontrolované subjekty vo väčšine prípadov zabezpečovali výchovu a vzdelávanie podľa školských vzdelávacích programov vypracovaných v súlade s platnými kurikulárnymi dokumentmi.
Rôzna miera ich rozpracovania odrážala postupný a individualizovaný proces implementácie kurikulárnej reformy v jednotlivých školách. Väčšina ŠkVP bola spracovaná koncepčne, prehľadne a bola priebežne aktualizovaná, pričom dôraz sa kládol na rozvoj kľúčových kompetencií a gramotností žiakov, podporu ich duševného zdravia a wellbeingu, individualizáciu vzdelávania a vytváranie podmienok na aktívne učenie sa. Disponibilné hodiny školy najčastejšie využívali na posilnenie jazykového a matematického vzdelávania, ale aj na realizáciu ranných kruhov a ďalších aktivít podporujúcich wellbeing žiakov. Ranné kruhy boli zavedené vo väčšine škôl. Zlepšenie si v niektorých školách vyžaduje zosúladenie učebných plánov školy s rámcovým učebným plánom či aktualizácia vlastných poznámok k učebnému plánu, rozpracovanie učebných osnov, využitie disponibilných hodín a zverejnenie aktuálnej verzie ŠkVP alebo jeho súčastí.
Školy vytvorili prevažne priaznivé personálne podmienky na realizáciu reformy.
Významným predpokladom úspešnej implementácie reformy bol aktívny profesijný rozvoj pedagogických zamestnancov. Učitelia absolvovali najmä vzdelávania zamerané na kurikulárnu reformu, inovatívne metódy a formy vyučovania, rozvoj gramotností, digitalizáciu a inkluzívne vzdelávanie. Prínos absolvovaných vzdelávaní sa pri zavádzaní nového kurikula a skvalitňovaní výchovno-vzdelávacieho procesu prejavoval v jednotlivých školách postupne, pretože tento proces je dlhodobý a ovplyvňovaný je aj fluktuáciou PZ. Vo väčšine škôl sa nadobudnuté poznatky zo vzdelávaní postupne premietali do výchovno-vzdelávacieho procesu a podporili pripravenosť PZ pri zavádzaní nového kurikula do praxe. Naďalej však v niektorých školách pretrvávajú výzvy v oblasti zabezpečenia dostatočných personálnych kapacít.
Kontrolované školy disponovali prevažne vhodnými materiálno-technickými a priestorovými podmienkami.
Školy modernizovali digitálne vybavenie, dopĺňali učebné a metodické materiály a vytvárali podnetné prostredie prostredníctvom čitateľských kútikov, oddychových zón, školských záhrad, exteriérových učební a ďalších priestorov podporujúcich zážitkové učenie. Rezervy v oblasti priestorového zabezpečenia boli identifikované v troch školách a vytvárali obmedzenia pre realizáciu aktivizujúcich foriem vyučovania, flexibilnú organizáciu vyučovania a vytváranie podnetného školského prostredia.
Hospitačné zistenia potvrdili, že princípy kurikulárnej reformy postupne prinášajú zmeny aj do vyučovania.
Štátna školská inšpekcia vykonala 265 hospitácií v 3. ročníku prvého cyklu. Žiaci boli na väčšine sledovaných hodín aktívne zapojení do vzdelávacích činností, prejavovali záujem o učenie a pracovali prostredníctvom bádateľských, zážitkových a projektových aktivít. Stabilným prvkom vyučovania bola tímová práca, pri ktorej žiaci preukázali kooperatívne zručnosti. Väčšina z nich dokázala prekonávať prekážky v učení a vnímať chybu ako príležitosť na zlepšenie. Na väčšine sledovaných hodín mali žiaci príležitosť spolupracovať, riešiť problémy a v primeranej miere reflektovať vlastné učenie sa. Väčšina učiteľov vo zvýšenej miere využívala aktivizujúce metódy a vytvárala podmienky
na samostatné objavovanie poznatkov. Viacerí z nich nadviazali na doterajšie pedagogické postupy
a upravili metódy a formy práce smerom k efektívnejším stratégiám podporujúcim aktívne učenie sa žiakov. Silnou stránkou procesu výchovy a vzdelávania bol rozvoj sociálnej, emocionálnej a čitateľskej gramotnosti. Priestor na ďalšie zlepšovanie zostáva najmä v oblasti systematického uplatňovania inkluzívnych pedagogických prístupov a diferenciácie výučby podľa individuálnych potrieb žiakov. Pozornosť si vyžaduje aj dôslednejšie využívanie formatívneho a rovesníckeho hodnotenia, ako aj cielená podpora kritického hodnotenia a využívania informácií, ktoré boli vo vyučovaní rozvíjané skôr príležitostne.
Po troch rokoch implementácie reformy sa zmeny začínajú prejavovať priamo vo vyučovaní. Žiaci sú aktívnejší, častejšie pracujú v tímoch a učia sa prostredníctvom bádateľských a zážitkových aktivít. Súčasne však pretrvávajú rozdiely medzi školami a viaceré oblasti, najmä inkluzívne vzdelávanie, diferenciácia výučby, formatívne hodnotenie a rozvoj kritického myslenia, si vyžadujú ďalšiu systematickú podporu. Úspešné pokračovanie reformy si preto bude vyžadovať dlhodobú a systematickú podporu škôl, vedenia škôl a pedagogických zamestnancov pri zavádzaní zmien do každodennej vzdelávacej praxe.
Na základe zistení ŠŠI identifikovala i oblasti vyžadujúce cielenú a systematickú podporu. Týkali sa:
Neuspokojivých edukačných výsledkov žiakov reformných ročníkov a vysokého počtu neprospievajúcich žiakov 1. cyklu v jednom subjekte.
Vzdelávacích bariér žiakov z MRK súvisiacich najmä s úrovňou ovládania slovenského jazyka
a s osvojením si pravidiel správania a ich uplatňovaním v školskom prostredí, čo sa preukázalo i počas kriteriálneho testovania, kde sa u časti žiakov (najmä zo sociálne znevýhodňujúceho prostredia a MRK) prejavili rezervy v porozumení úloh, orientácii v zadaniach a správnom zápise odpovedí.
V TEJTO SÚVISLOSTI ŠŠI ODPORÚČA
Pravidelne monitorovať a vyhodnocovať priebeh a výsledky kurikulárnych zmien a na základe zistení prijímať účinné opatrenia na skvalitňovanie výchovno-vzdelávacieho procesu a poskytovať pedagogickým zamestnancom cielenú metodickú podporu.
Odstraňovať jazykové bariéry žiakov z MRK s nedostatočnou znalosťou slovenského jazyka dôsledným používaním spisovného jazyka v každodennej komunikácii, cieleným rozvojom slovnej zásoby, počúvaním a čítaním s porozumením, ako i rozvíjaním čiastkových kognitívnych funkcií prostredníctvom programov a metód podporujúcich pozornosť, vnímanie, pamäť a jazykové schopnosti.
Kompletné zistenia a odporúčania sú v správe Stav vypracovania školského vzdelávacieho programu a implementácie kurikulárnych zmien vo výchovno-vzdelávacom procese vo vybraných základných školách v školskom roku 2025/2026 a Monitorovanie realizácie kriteriálneho testovania žiakov 3. ročníka základných škôl v školskom roku 2025/2026 v SR
____________________________________________________________________
