Informácie Štátnej školskej inšpekcie k sťažnostiam

Štátna školská inšpekcia nie je oprávnená poskytovať právne poradenstvo ani stanoviská a výklady k právnym predpisom, ktoré sa vzťahujú k jednotlivým problémom konkrétnych fyzických a právnických osôb, ktoré majú charakter právnej rady.

Súčasťou činnosti školských inšpektorov je aj vybavovanie podaní občanov.

Za 24 rokov Štátna školská inšpekcia vybavila:

Pomerne veľký rozdiel medzi doručenými a prešetrovanými sťažnosťami spôsobuje skutočnosť, že podľa zákona sa odkladajú napr.:

  • anonymné sťažnosti,
  • sťažnosti zaslané bežnou elektronickou poštou bez autentifikácie sťažovateľa,
  • sťažnosti podané v mene inej osoby bez úradne osvedčeného splnomocnenia (najmä rodičov plnoletých žiakov, príp. starých rodičov) atď.

Odkladanie sťažností sa neuskutočňuje na základe svojvôle školských inšpektorov, ale v súlade so zákonom. Práva má totiž nielen sťažovateľ, ale aj osoba, proti ktorej sťažnosť smeruje. Navyše, ak odložená sťažnosť obsahuje závažné indície o porušení zákona, vykoná sa školská inšpekcia. Toto je však činnosť, ktorá sa už uskutočňuje v režime kontroly a nie je zahrnutá v štatistických údajoch o sťažnostiach.

Pri sťažnostiach stoja proti sebe dve strany, takže pri akomkoľvek výsledku prešetrenia je jedna strana nespokojná. Dlhodobá opodstatnenosť prešetrovaných sťažností je 44 %, čo dokazuje, že raz má pravdu sťažovateľ, inokedy škola.

Predmet sťažností

Pokiaľ ide o predmet sťažností, najčastejšie išlo o námietky voči:

  • klasifikácii prospechu a správania,
  • nízkej úrovni vyučovania,
  • ukladaniu výchovných opatrení,
  • nevhodnému správaniu sa učiteľov voči žiakom,
  • neriešeniu agresívneho správania žiakov voči spolužiakom…

 

Ojedinele sa vyskytujú aj veľmi závažné sťažnosti týkajúce sa napr.:

  • ublíženia na zdraví,
  • samovrážd detí,
  • sexuálneho obťažovania alebo dokonca znásilnenia…

 

Uvedené prípady však vo svojej podstate patria do kompetencie orgánov činných v trestnom konaníškolská inšpekcia k nim dáva na požiadanie odborné stanoviská.

Čo sa týka vecnej príslušnosti na vybavenie sťažnosti, treba brať do úvahy, že školy a školské zariadenia kontroluje nielen Štátna školská inšpekcia, ale aj obce, okresné úrady, samosprávne kraje, inšpektoráty práce, regionálne úrady verejného zdravotníctva atď.

Rodičia ako sťažovatelia

Je dôležité, aby si rodičia uvedomili, že ak ich sťažnosť rieši jeden orgán verejnej správy, nemôže ho zároveň riešiť iný orgán.

A ak vec rieši orgán činný v trestnom konaní, tá istá vec sa ako sťažnosť odkladá.

Učitelia ako sťažovatelia

Učitelia, ako druhá najpočetnejšia skupina sťažovateľov, by mali brať do úvahy, že:

  • dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, vykonáva inšpektorát práce,
  • spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

 

Konflikty pedagogických zamestnancov s riaditeľmi škôl v pracovno-právnej oblasti sú totiž najčastejším pozadím podaní tejto skupiny sťažovateľov, pričom ich riešenie nepatrí do kontrolnej kompetencie Štátnej školskej inšpekcie.

Veľmi početnou skupinou podávateľov sú tiež rozvedení (rozvádzajúci sa) rodičia, ktorí často od Štátnej školskej inšpekcie požadujú zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia (umožnenie styku s deťmi v súlade s rozsudkom súdu), prípadne vyriešenie nezhody rodičov v podstatných veciach (ktorú školu dieťa bude navštevovať), o čom má podľa príslušných ustanovení zákona o rodine rozhodnúť súd.

Slovo na záver

Na záver si dovoľujeme vysloviť presvedčenie, že ak si všetci uvedomíme, že máme nielen práva, ale aj povinnosti, aj proces vybavovania sťažností bude pre všetkých zainteresovaných menej nepríjemný. A možno sa dokonca dosiahne želaný stav, keď podanie sťažnosti bude nástrojom na odstránenie nedostatkov, a nie nástrojom na pomstu.