Riaditelia základných škôl podporovali profesijný rozvoj učiteľov a pristupovali k nemu systematicky, vo výchovno-vzdelávacom procese sa to však prejavovalo len čiastočne. Hospitácie Štátnej školskej inšpekcie (ŠŠI) ukázali, že medzi úrovňou sledovaných kompetencií bol výrazný rozdiel. Kým komunikačné kompetencie žiakov boli rozvíjané na úrovni 71 %, poznávacie kompetencie dosiahli 51,6 % a občianske kompetencie len 40,7 %.
Zistenia naznačujú, že potenciál absolvovaných vzdelávaní sa v pedagogickej praxi využíval len čiastočne.
Pedagogickí zamestnanci sa vo veľkej miere zapájali do vzdelávaní, ktoré sa zameriavali najmä na aktuálne výzvy školstva: kurikulárnu reformu, inovatívne metódy, transverzálne zručnosti, inkluzívne vzdelávanie aj digitálne technológie. Hospitácie na oboch stupňoch vzdelávania v minulom školskom roku však ukázali, že približne polovica vyučovacích hodín sa realizovala bez inovatívnych prístupov, ktoré by podporovali aktivitu žiakov, rozvoj ich kritického myslenia a vyšších kognitívnych procesov. Rezervy sa prejavili aj pri zmysluplnom využívaní digitálnych technológií a v nedostatočnom uplatňovaní formatívneho hodnotenia učiteľmi.
Na najvyššej úrovni spomedzi všetkých sledovaných oblastí žiaci preukázali komunikačné kompetencie.
Učitelia vytvárali podnetné prostredie na komunikáciu, spoluprácu a výmenu názorov. Väčšina žiakov mala primerané komunikačné zručnosti a veku zodpovedajúcu slovnú zásobu (78,8 %) a vedela pracovať s textom a informáciami (67,1 %):
Napriek tomu, že išlo o najlepšie hodnotenú oblasť, rezervy sa prejavili v rozvíjaní vyšších úrovní čitateľskej gramotnosti.
Žiaci mali menej príležitostí na riešenie úloh vyžadujúcich prepájanie nových informácií s už osvojenými vedomosťami, formulovanie vlastného názoru, argumentáciu a rozvíjanie súvislého verbálneho prejavu, najmä ak komunikácii dominoval učiteľ alebo ak kládol prevažne uzavreté otázky. Osobitné výzvy sa týkali žiakov s odlišným materinským jazykom a žiakov z marginalizovaných rómskych komunít, ktorí mali častejšie obmedzenú slovnú zásobu a problémy s plynulým vyjadrovaním.
Rozvoj poznávacích kompetencií sa pohyboval na dolnej hranici priemeru.
Na väčšine sledovaných vyučovacích hodín (94,8 %) prevládali úlohy zamerané na zapamätanie, porozumenie a konvergentné myslenie.
Graf Hodnotenie rozvíjania poznávacích kompetencií v primárnom a nižšom strednom vzdelávaní
Pri riešení úloh na hodnotenie a na rozvíjanie tvorivosti dosiahli žiaci málo vyhovujúcu až nevyhovujúcu úroveň
Mnohí žiaci mali problém s komplexnejšími úlohami, interpretáciou informácií či vyvodzovaním záverov z viacerých údajov a často potrebovali usmernenie učiteľom. Iba menšia časť žiakov dokázala samostatne identifikovať podstatu problému, odhaľovať vzájomné súvislosti a argumentačne zdôvodňovať svoje závery.
V primárnom vzdelávaní bolo tvorivé myslenie podporované len na úrovni 25,2 %, pričom najmenej príležitostí na tvorivé riešenie úloh dostávali žiaci na vyučovacích predmetoch vzdelávacích oblastí Matematika a práca s informáciami a Človek a príroda. Ešte menej priaznivá situácia bola v nižšom strednom vzdelávaní, kde rozvíjanie tvorivého myslenia dosiahlo úroveň len 18,2 %. V mnohých predmetoch sa tvorivé úlohy objavovali iba sporadicky alebo vôbec, čo žiakom neposkytovalo dostatočný priestor na formulovanie vlastných nápadov, hľadanie alternatívnych riešení či uplatnenie originality.
Uplatňovanie stratégií podporujúcich aktívne učenie sa bolo vo vyučovaní menej časté.
Na viac ako polovici vyučovacích hodín nemali žiaci dostatočný priestor na činnostné učenie a samostatné skúmanie problémov. Prevládalo frontálne vyučovanie zamerané na odovzdávanie hotových poznatkov a bádateľské metódy, ktoré významne podporujú rozvoj kritického myslenia, sa využívali menej často.
Občianske kompetencie boli dlhodobo najslabšie rozvíjanou oblasťou.
Hoci na viac ako dvoch tretinách sledovaných vyučovacích hodín dostali žiaci priestor vyjadrovať svoje hodnotové postoje, reagovať na aktuálne spoločenské témy a prezentovať vlastné názory, výrazne menej príležitostí dostávali na ich argumentačnú obhajobu a konštruktívnu diskusiu. Len približne 40 % hodín poskytovalo priestor na aktívne počúvanie a reflektovanie názorov spolužiakov, čo oslabovalo rozvoj demokratického zmýšľania, argumentačných schopností a občianskej angažovanosti žiakov.
Pozitívnym zistením bolo, že vo vzájomných vzťahoch prevládala tolerancia, rešpekt a akceptácia rozmanitosti vrátane žiakov so zdravotným znevýhodnením a cudzincov.
Potenciál digitálnych technológií na podporu aktívneho učenia sa nebol využívaný v plnom rozsahu.
Hoci vzdelávanie učiteľov sa zameriavalo aj na digitálne technológie, ich potenciál zostával z veľkej časti nevyužitý. Školy mali funkčnú techniku a internetové pripojenie, no digitálne technológie sa využívali len na 33,6 % hodín, najmä na zvýšenie názornosti. Žiaci mali len málo príležitostí pracovať s aplikáciami či internetovými zdrojmi samostatne a tvorivo.
Zostáva priestor na intenzívnejšie využívanie kooperatívnych foriem práce.
Skupinová a párová práca sa realizovala len na približne polovici hodín. Žiaci mohli prezentovať výsledky spoločnej práce len na 43,9 % hodín a na 76,4 % hodín nemali priestor na zdôvodňovanie výsledkov či obhajobu spoločných riešení.
Slabšou stránkou zostávalo aj rozvíjanie sebareflexie a sebahodnotenia.
Takmer na polovici hodín nemali žiaci možnosť zamyslieť sa nad vlastným pokrokom, identifikovať svoje silné a slabé stránky alebo reagovať na spätnú väzbu od učiteľa. Len zriedka dostávali príležitosť hodnotiť vlastný výkon alebo výkon spolužiakov a učili sa z vlastných chýb, čo je dôležitý predpoklad rozvoja samostatnosti a zodpovednosti za vlastné učenie.
Súčasné vzdelávanie má pripravovať žiakov na život v dynamicky sa meniacej spoločnosti, čo si vyžaduje posun od osvojovania izolovaných poznatkov k rozvoju kompetencií. Štátna školská inšpekcia preto odporúča školám vytvoriť na vyučovaní väčší priestor na diskusiu, bádateľské aktivity, zmysluplné využívanie digitálnych technológií, sebahodnotenie a uplatňovanie formatívneho hodnotenia. Zistenia zároveň potvrdzujú význam pokračujúcej kurikulárnej reformy, ktorá kladie dôraz na aktívnu úlohu žiaka v procese učenia sa a prepojenie vzdelávania s reálnymi životnými situáciami.
Kompletné informácie o úrovni výchovy a vzdelávania v ZŠ na základe zistení z komplexného inšpekčného výkonu 2025/2026 sú v správe Stav a úroveň výchovno-vzdelávacieho procesu, pedagogického riadenia a podmienok výchovy a vzdelávania v základnej škole













