Tolerancia a rešpekt k rozmanitosti sú základnými hodnotami každej ľudskej spoločnosti. Štátna školská inšpekcia v spolupráci s PhDr. Zuzanou Kusou, CSc. zo sociologického ústavu SAV realizovala v novembri 2024 dotazníkový prieskum, ktorého cieľom bolo získať reprezentatívny obraz o tom, ako žiaci slovenských škôl vnímajú svoju situáciu v školskom prostredí a poznať spoločenské postoje a názory žiactva k celospoločenským témam.
Získané dátové súbory zahŕňajú odpovede 15 850 žiakov a žiačok, ktorí reprezentujú žiactvo navštevujúce školy vo všetkých krajoch Slovenska, veľkostných kategóriách obcí a všetkých typoch zriaďovateľov.
Na monitorovanie bol využitý pilotne testovaný štruktúrovaný dotazník, ktorý vypĺňali:
Cieľom monitorovania bolo získať reprezentatívny obraz o tom, ako uvedené vekové kategórie žiačok a žiakov slovenských škôl vnímajú svoju situáciu v školskom prostredí, či v ňom prežívajú pohodu, prijatie a povzbudzovanie od spolužiakov a spolužiačok, učiteľov a učiteliek , alebo sa stretávajú aj s javmi, ktoré prežívajú ako nespravodlivosť, ponižovanie či izoláciu a spôsobujú im nepohodu a znižovanie pocitu bezpečia. Ďalším cieľom bolo poznať spoločenské postoje a názory žiactva, ktoré môžu byť – ako na to upozorňujú mnohé zahraničné štúdie a domáce zisťovania – priamo či nepriamo formované aj ich skúsenosťami v školskom prostredí.
- Nasleduje výber niektorých zistení monitorovania (pre úplnejší pohľad odporúčame čítať celú správu):
Takmer 19 % žiactva ôsmych ročníkov základných škôl a viac ako 15 % žiactva stredných odborných škôl sa v škole necíti „nikdy“ alebo len „málokedy“ dobre a bezpečne. Na hodinách pociťuje nervozitu, úzkosť a stres „často“ alebo „takmer vždy“ takmer 22 % žiactva stredných odborných škôl a až 30,6 % mladšieho žiactva gymnázií. Obavy zo zlých známok aj vtedy, keď sú dobre pripravení, pociťuje „často“ alebo „takmer vždy“ viac ako 40 % žiactva všetkých druhov škôl, žiactvo tercií osemročných gymnázií v najväčšej miere. - Svoj triedny kolektív ako dobrú partiu, ktorá drží spolu „často“ a „takmer vždy“, hodnotili výrazne častejšie žiaci a žiačky gymnázií ako žiactvo základných škôl.
- Pomerne rozšírené je prežívanie osamelosti v zmysle nemožnosti nájsť si v navštevovanej triede či škole kamaráta/kamarátku s podobnými záujmami, takúto skúsenosť malo „často“ a „takmer vždy“ viac ako 20 % žiactva základných škôl a 22 % žiactva stredných odborných škôl.
- Odpovede na otázky zisťujúce ako často sa ocitli žiaci a žiačky v situáciách, v ktorých sa stali obeťami psychicky či fyzicky ubližujúcich konaní ukazujú, že najčastejší spôsob vzájomného ubližovania je ohováranie. Len relatívne malý podiel žiakov a žiačok všetkých druhov škôl (15 % – 20 %) uviedol, že ohováranie nezažil „nikdy“. Naopak, viac ako štvrtina žiactva zo všetkých druhov škôl pripúšťa, že terčom ohovárania je „často“.
- Väčšina žiactva všetkých druhov škôl „skôr súhlasila“ alebo „určite súhlasila“ s tvrdením, že väčšina učiteľov, ktorí ma učia, sú chápaví a tolerantní. S týmto tvrdením na druhej strane nesúhlasila viac ako štvrtina žiactva v každom druhu škôl (s výnimkou žiactva predmaturitných ročníkov gymnázií), no len približne 5 % žiactva „vôbec nesúhlasilo“ s týmto tvrdením.
- Ponižovanie (krik, zosmiešňovanie) od učiteľov pripúšťa („skôr áno“ a „určite áno“) každý štvrtý žiak či žiačka základnej školy a viac ako 20 % ich vrstovníkov a vrstovníčok z osemročných gymnázií a žiactva tretích ročníkov stredných odborných škôl. V mierne menšom rozsahu má túto skúsenosť žiactvo predmaturitných ročníkov gymnázií.
- Medzi žiactvom je značne rozšírený názor, že učitelia uprednostňujú niektorých žiakov/žiačky pred inými. K tomuto názoru sa prikláňa („skôr áno“ a „určite áno“) viac ako polovica žiactva základných škôl, ich vrstovníkov z osemročných gymnázií a gymnazistov z predmaturitných ročníkov.
- V odpovediach na otázky týkajúce sa inkluzívnych postojov voči v niečom odlišným spolužiakom či spolužiačkam (na hypotetickom príklade spoločného ubytovania počas školského výletu) viac inkluzívnych odpovedí žiaci uviedli, ak išlo o žiakov inej farby pleti, chudobných, inej národnosti, židovského etnika, žiakov nehovoriacich slovensky a utečencov. Naopak, vysokú mieru neinkluzívnnosti prejavovali žiaci (najmä základných škôl) voči spolužiakom iného vierozovyznania, fyzického postihnutia (vrátane autizmu) a rómskej komunity.
- Monitorovanie zaznamenalo veľmi výrazné a významné rozdiely v súhlasoch a nesúhlasoch dievčat a chlapcov zo všetkých druhov škôl týkajúcich sa tvrdení o nižších schopnostiach žien v oblastiach ako riadenie firmy a politické líderstvo a o menšej užitočnosti vysokoškolského vzdelania pre ženy. Vysoké podiely chlapcov súhlasiacich s týmito výrokmi si aj vzhľadom na zistenia zahraničných štúdií o súvislostiach medzi prežívaním degradácie mužskej „prevahy“ a inklináciou ku krajne konzervatívnym postojom zaslúžia viac pozornosti.
Zistenia ukazujú, že žiactvo všetkých druhov škôl v určitej, a nie zanedbateľnej miere, akceptuje represívne a vylučujúce postupy spravovania spoločnosti ako spôsob zaistenia lepšieho života na Slovensku.
- Najvyššiu mieru akceptácie malo udeľovanie doživotného väzenia za vraždu, „úplne“ a „skôr“ súhlasila s doživotím ako výlučným trestom viac ako polovica žiactva všetkých druhov škôl. S trvalým vylúčením zo spoločnosti (s doživotným trestom) za opakované krádeže a podvody súhlasila „skôr“ alebo „úplne“ tretina žiactva všetkých druhov škôl. O niečo menšiu podporu a výraznejší rozdiel v odpovediach žiactva základných a odborných škôl a žiactva gymnázií zaznamenalo monitorovanie pri názore „Na Slovensku by sa žilo lepšie, keby sem nemohli prichádzať migranti z Afriky a Ázie“. S týmto tvrdením „skôr“ alebo „úplne“ súhlasí 28,3 % žiactva základných škôl a 22 % ich vrstovníkov z osemročných gymnázií, 35,4 % žiactva stredných odborných škôl a 23 % žiactva predmaturitných ročníkov gymnázií. V názoroch na trvalé vylúčenie duševne chorých ľudí zo spoločnosti ako cestu zlepšenia života na Slovensku sa podiely „skôr“ alebo „úplne“ súhlasiacich žiakov a žiačok všetkých druhov škôl opäť približujú.
- Žiactvo z osemročných gymnázií v porovnaní s vrstovníkmi a vrstovníčkami zo základných škôl vo významne vyššej miere „skôr“ alebo „úplne“ súhlasí s obmedzovaním prístupu ľudí s nízkym vzdelaním k verejným funkciám (31,3 % verzus 21,3 %).
Za najvýpovednejší ukazovateľ sklonu podporovať extrémistické riešenia udržiavania poriadku v spoločnosti možno pokladať súhlasy s tvrdením „Ak štát nevie zaistiť poriadok, mali by to urobiť ľudia sami, hoci s použitím násilia“.
Aj keď v odpovediach žiactva prevažovali nesúhlasy s týmto spôsobom zlepšovania života na Slovensku, podiel chlapcov, ktorí s tvrdením „skôr“ alebo „úplne“ súhlasili, bol na všetkých typoch škôl vyšší ako 20 % (na stredných odborných školách viac ako 35 %). Podiel žiakov a žiačok, ktorí sa nevedeli (alebo nechceli) vyjadriť k tvrdeniu o možnosti nerešpektovať monopol štátu na použitie násilia, bol tiež vysoký: na základných školách 25 %, v predmaturitných ročníkoch gymnázií 9 %. Aj toto zistenie by sa mohlo stať podnetom k dôslednejším diskusiám o demokracii a demokratických spôsoboch spravovania spoločnosti pri vyučovaní príslušných predmetov.
Viac informácií v správe Monitorovania vzájomných vzťahov v triednom kolektíve a názorov žiactva na školu a spoločenské témy
