Slabé stránky prijímacieho konania na gymnáziách

Prijímacie skúšky v máji 2021 do 4-ročného, 8-ročného i 5-ročného vzdelávacieho programu prebehli po ich obmedzení v predchádzajúcom školskom roku zvyčajným spôsobom. Kontrolovať kvalitu ich príprav, organizáciu, priebeh ako i výsledky je nevyhnutné, čo potvrdzujú výsledky kontroly ŠŠI na 16 vybraných gymnáziách.  Pri kontrole sme zistili nesúlad s právnymi predpismi na viac ako polovici zo sledovaných gymnázií (9 GYM). Niekde išlo len o „menšie“ nedostatky, ale   v niektorých školách došlo k závažným porušeniam právnych predpisov. Zo zistení uvádzame príklady konkrétnych porušení:
!

na jednom gymnáziu do 4-roč. vzdelávacieho programu, napriek rozhodnutiu ministra školstva o konaní riadnych prijímacích skúšok a školskému zákonu upravujúcemu ich podobu, nerealizovali prijímaciu skúšku z profilových predmetov a o prijatí rozhodli na základe priemeru známok a  iných kritérií;

!

inde k testom z profilových predmetov pre 8-roč. program vzdelávania zaradili aj test zo všeobecných poznatkov;

!

v ďalších neurčili konkrétnu hranicu medzi úspešnosťou a neúspešnosťou na prijímacej skúške, či nesprávne určili v kritériách súčet bodov za testy z profilových predmetov pri hodnotení výsledku prijímacej skúšky;

!

v iných GYM medzi testové úlohy zo slovenského jazyka a literatúry zaradili aj také, ktoré boli nad rámec vzdelávacieho štandardu tohto predmetu a ich znalosť nebola súčasťou učiva ZŠ.

OBŤAŽNOSŤ TESTOVÝCH ÚLOH

Často diskutovanou témou v súvislosti s prijímacími skúškami je neprimeraná obťažnosť testových úloh. Preto sme sa na túto tému sústredili. ŠŠI vybrala po 2 školy v každom kraji, z ktorých polovica bola taká, záujem o ktorú výrazne prevyšoval možnosti prijatia (1. skupina GYM) a polovica so záujmom nižším, resp. približne rovnakým, ako bol počet žiakov, ktorých bolo možné prijať (2. skupina GYM) (Tabuľka 1).

Tabuľka 1: Porovnanie počtu miest a uchádzačov pre 4-ročné a 8-ročné štúdium.

Tabuľka 1: Porovnanie počtu miest a uchádzačov pre 4-ročné a 8-ročné štúdium.

Na vyhodnotenie náročnosti úloh školská inšpekcia vypracovala kritériá pripisujúce jednotlivým typom úloh z profilových predmetov bodové hodnotenie podľa ich obťažnosti, v ktorých bola úroveň 3 najvyššou. Výsledkom bolo potvrdenie predpokladu, že väčšina škôl s vysokým záujmom o prijatie mala testové úlohy vyššej náročnosti (niektoré výrazne vyššej) než druhá skupina GYM.
Pritom je nutné zdôrazniť, že podiel úloh s úrovňou 3, teda úloh s uplatňovaním vyšších myšlienkových procesov, nebol v testoch väčšiny škôl dostatočný.

Testy zo slovenského jazyka a literatúry
Výrazne málo úloh s uplatňovaním vyšších myšlienkových procesov bolo v slovenskom jazyku a literatúre v oboch skupinách 4-roč. vzdelávacieho programu (Graf 1):

Graf 1: Porovnanie kognitívnej úrovne úloh zo slovenského jazyka a literatúry – 4-ročný vzdelávací program

Graf 1: Porovnanie kognitívnej úrovne úloh zo slovenského jazyka a literatúry – 4-ročný vzdelávací program

Podobne v 8-roč. programe vzdelávania (Graf 2):


Graf 2: Porovnanie kognitívnej úrovne úloh z slovenského jazyka – 8-ročný vzdelávací program

Graf 2: Porovnanie kognitívnej úrovne úloh z slovenského jazyka – 8-ročný vzdelávací program

Testy z matematiky
V matematike bol podiel úloh najvyššej úrovne dostatočne zastúpený len v testoch prvej skupiny gymnázií oboch vzdelávacích programov, v 4-roč. nižšou mierou (Graf 3)

Graf 3 Porovnanie kognitívnej úrovne úloh z matematiky – 4-ročný vzdelávací program

Graf 3 Porovnanie kognitívnej úrovne úloh z matematiky – 4-ročný vzdelávací program

Vyššie zastúpenie úloh úrovne 3 bolo v testoch 8-roč. programu vzdelávania prvej skupiny (Graf 4):

Graf 4 Porovnanie kognitívnej úrovne úloh z matematiky – 4-ročný vzdelávací program

Graf 4 Porovnanie kognitívnej úrovne úloh z matematiky – 4-ročný vzdelávací program
Zároveň boli vzájomné rozdiely tejto úrovne v matematike medzi skupinami ešte výraznejšie. Dôkazom prevahy úloh s nižšími nárokmi na kognitívnu činnosť je aj priemer obťažnosti úloh profilových predmetov, ktorý bol v oboch vzdelávacích programoch   a oboch predmetoch v prvej skupine škôl priemerný a v druhej skupine nízky. Analýza testových úloh ukázala:
!

niektoré školy v snahe selektovať uchádzačov volia prílišnú obsahovú predimenzovanosť testov, čo môže viesť k zvyšovaniu stresu   na prijímacej skúške;

!

málo vhodné boli aj v zápore formulované zadania zo slovenského jazyka a literatúry pre absolventov 1. stupňa ZŠ vzhľadom na ich vek;

!

v testoch sa vyskytli aj odborne nekorektné zadania, terminologicky nesprávne pojmy, vyžadovanie jedného riešenia, hoci reálne existujú dve a úlohy, ktorých výsledok bolo možné tipovať;

!

pomerne často boli v testoch zaradené úlohy, ktoré mali charakter nežiaduceho memorovania encyklopedických vedomostí;

!

v testoch z matematiky sa zas vyskytoval pojem, ktorý nie je žiakom ZŠ známy aj graficky nevyhovujúce vypracovanie testov (bez medzier medzi niektorými slovami) alebo nedôslednosť pri označovaní úsečok a uhlov.

Preto k najdôležitejší odporúčaniam riaditeľom škôl zo strany školskej inšpekcie vyplývajúcich z kontroly prijímacích skúšok patrí:

obrazok 6

Záverom
Porovnávanie obťažnosti testov škôl s vyšším počtom uchádzačov a tých s nižším, resp. nízkym bolo zvolené aj na základe dlhodobejšieho sledovania záujmu o GYM a každoročných skúseností z maturitných skúšok, ktoré ukazujú, že lepšie výsledky maturít dosahujú žiaci zo škôl kladúcich na nich už pri začiatku gymnaziálneho vzdelávania vyššie nároky. A naopak, žiaci škôl s nižšie nastavenými požiadavkami pri prijímaní majú často pri maturitách nízko postavenú latku a slabé výsledky. Možno si teda klásť otázku, či takéto školy vzhľadom na ich poslanie pripravovať žiakov na vysokoškolské štúdium majú opodstatnenie pre ďalšiu existenciu.