Problematiku šikanovania a klímy školy v ZŠ, G a SOŠ sleduje Štátna školská inšpekcia od školského roku 2010/2011 ako dlhodobú Úlohu so zvýšenou pozornosťou (ÚZP) v rámci komplexných inšpekcií. Cieľom tejto úlohy je zistiť stav bezpečnosti školského prostredia, pripravenosti škôl na prevenciu a elimináciu šikanovania. Údaje o výskyte šikanovania, postoje žiakov k šikanovaniu a tiež ich názory na správanie spolužiakov v triede sme zisťovali prostredníctvom dotazníka, ktorý bol administrovaný žiakom, ako i členom žiackej školskej rady (Tabuľka 1).
Tabuľka 1 Prehľad počtu škôl, žiakov a členov ŽŠR, ktorým boli administrované dotazníky šikanovania
ZAPRACOVANIE ZÁSAD PREVENCIE RIZIKOVÉHO SPRÁVANIA V ŠKOLSKÝCH PORIADKOCH
Školský poriadok patrí k základným vnútorným predpisom školy, ktorý v zmysle školského zákona „upravuje podrobnosti o podmienkach na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov a ich ochrany pred sociálno-patologickými javmi, diskrimináciou alebo násilím“.
V sledovanom časovom horizonte posledných 4 školských rokov pred pandémiou sa však ukazuje, že viac ako 1/5 sledovaných subjektov nemala spracované školské poriadky tak, aby zaisťovali ochranu žiakov pred šikanovaním, diskrimináciou a násilím (Obrázok 1).
Obrázok 1 Zapracovanie zásad prevencie rizikového správania v školských poriadkoch
Na základe našich zistení možno konštatovať, že:
- školy nemali zásady prevencie rizikového správania jasne stanovené;
- absentovala úprava podmienok na zaistenie ochrany žiakov pred šikanovaním, diskrimináciou a násilím;
- v školách neboli dostatočne rozpracované práva a povinnosti všetkých osôb zúčastnených na vzdelávaní.
VZDELÁVANIE PEDAGÓGOV
Vzdelávanie pedagógov v problematike prevencia a riešenia šikanovania je účinným nástrojom jeho eliminácie.
Len necelá tretina kontrolovaných škôl za posledné dva sledované roky zabezpečila vzdelávanie učiteľov a umožnila im zúčastňovať sa na odborných seminároch. Tie boli zamerané na prevenciu a riešenie šikanovania, kyberšikanovania, patologických javov, závislostí detí, no rovnako aj na informačnú a internetovú bezpečnosť a na riešenie konfliktov.
SYSTÉM VÝCHOVNÉHO PORADENSTVA A KOORDINÁTOR PREVENCIE
Úlohou výchovného poradcu či koordinátora prevencie je zaistiť, aby sa každý žiak cítil v škole bezpečne, aby bol chránený pred útlakom a opakovaným úmyselným ponižovaním.
Z výsledkov našich dotazníkových zistení vyplýva, že 65 % žiakov koordinátora prevencie nepoznalo a viac ako 1/3 členov ŽŠR s koordinátorom nespolupracovala. Uvedené vyjadrenia poukazujú na to, že koordinátori prevencie vykonávali svoju činnosť prevažne málo transparentne a väčšina žiakov nevedela, na koho sa v prípade problémov môžu obrátiť.
Výchovného poradcu v škole nepoznalo 38 % žiakov a 84 % sa s ním vôbec nestretlo, nekonzultovali žiaden problém, nepotrebovali žiadnu radu. Systém poskytovania výchovného poradenstva nebol vo väčšine škôl cielene orientovaný na prácu so žiakmi vrátane žiakov z rizikových skupín (menej úspešní vo vzdelávaní, z MRK, ZZ) a na formovanie súdržných triednych kolektívov.
ŠIKANOVANIE
Z dotazníkov zadaných žiakom vyplynulo, že šikanovanie v školách v rôznych podobách má stabilný, veľmi mierne klesajúci charakter.
Viac ako tretina žiakov bola jeden alebo viackrát svedkom šikanovania a takmer pätina žiakov bola obeťou šikanovania (Tabuľka 2). Až 33 % šikanovaných žiakov sa nikomu neodvážilo zdôveriť. Ak sa zdôverovali s nepríjemným zážitkom, tak najmä rodičom, triednym učiteľom a spolužiakom. Ochranu a pomoc u výchovného poradcu ani koordinátora prevencie nehľadali.
Tabuľka 2 Šikanovanie v školách
Prejavy šikanovania
Za najčastejšie sa vyskytujúci prejav šikanovania žiaci označili:
- ponižovanie, urážanie, vysmievanie sa, zastrašovanie, nadávky (viac ako 30 %).
- S telesným napadnutím, bitkou, kopaním, týraním mal skúsenosti takmer každý šiesty žiak.
V priestoroch škôl sa žiaci stretávali aj s inými sociálno-patologickými prejavmi. Patrili k nim:
Graf 3 Prejavy šikanovania na školách
Z odpovedí žiakov vyplynulo, že agresori šikanovali svoje obete najčastejšie počas prestávky v triede, na chodbe či na toalete, ale často aj mimo priestorov školy, a to aj napriek zabezpečenému pedagogickému dozoru či nainštalovaným videokamerám na chodbách škôl. Len 3/4 žiakov – svedkov šikanovania – by pomohlo spolužiakovi (Graf 4).
Graf 4 Správanie žiakov, ktorí boli svedkami šikanovania
VZŤAH UČITEĽOV A ŽIAKOV
Potvrdzuje sa, že uplatňované systémy riadenia významne vplývali na kvalitu formovania kultúry školy a vytváranie vzťahov v kolektívoch pedagógov a medzi učiteľmi a žiakmi.
V každej piatej z kontrolovaných škôl bol vzájomný vzťah medzi pedagógmi poznamenaný napätím, nedôverou a neprispieval k vytváraniu pozitívnej klímy v pedagogických zboroch. Z dotazníkov súčasne vyplynulo, že vzájomný vzťah medzi učiteľmi a žiakmi neposkytoval 3/4 žiakov pocit istoty a psychického bezpečia.
Vo viac ako v polovici kontrolovaných subjektov kládli pedagógovia výrazne väčší dôraz na kognitívnu oblasť vyučovania. Často absentoval osobný, úprimný záujem učiteľov o hlbšie poznanie žiakov, o ich vnútorný život, ich záujmy a potreby, učitelia neboli nápomocní pri hľadaní efektívneho spôsobu učenia sa každého žiaka.
MONITORING SOCIÁLNO-PATOLOGICKÝCH JAVOV
V 37 % škôl vytváraniu primeraných podmienok na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní pedagógovia nevenovali dostatočnú pozornosť, nerealizovali monitoring a odhaľovanie negatívnych javov v správaní žiakov a príznakov šikanovania.
V oblasti ochrany žiakov pred sociálno-patologickými javmi vo väčšine škôl nerealizovali systematické celoplošné monitorovanie zmien v správaní žiakov, ani monitoring zameraný na odhaľovanie príznakov šikanovania či iných negatívnych prejavov žiakov.
K nedostatkom v týchto školách patria:
- koordinátori podcenili význam anonymných prieskumov a dotazníkov pri zisťovaní rozsahu, charakteru a prejavov sociálno-patologických javov vyskytujúcich sa v prostredí školy;
- ak zadali dotazníky, zistenia z nich nevyhodnocovali, neprijímali žiadne adekvátne opatrenia na eliminovanie nežiadúcich prejavov v správaní jednotlivcov;
- na vyučovacích hodinách učitelia len zriedka poskytovali žiakom priestor na nácvik sociálnych a občianskych zručností, málo vzájomne komunikovali, neviedli žiakov k spontánnemu vyjadreniu svojich emócií, potrieb, problémov, nepodporovali rozvíjanie ich nezaujatého kritického myslenia.
