Adaptácia žiakov základných škôl na výchovno-vzdelávací proces po návrate z dištančného vzdelávania v školskom roku 2020/2021

V slede informácií o tom, ako sa adaptovali žiaci na výchovno-vzdelávací proces, predkladáme do pozornosti zistenia z online dotazníkov, ktoré sa týkali žiakov základných škôl. Dotazník bol zaslaný 251 riaditeľkám a riaditeľom ZŠ, avšak vo vymedzenom časovom období ho vyplnilo 192 riaditeliek a riaditeľov. Návratnosť dotazníkov tak dosiahla 76,5 %.

Zapojenie žiakov ZŠ do dištančného vzdelávania (DV)

Z celkového počtu žiakov škôl zapojených do prieskumu (63-tisíc) sa DV v minulom školskom roku nezúčastňovalo približne 5 %.

Podiel nezapojených žiakov bol rôzny nielen v jednotlivých krajoch, ale bol ovplyvnený najmä ich sociálnymi charakteristikami. Priemerná miera neúčasti žiakov na DV sa v sledovaných školách v priemere pohybovala od 0,8 % (Žilinský kraj) po 8,8 % (Košický kraj). Avšak výraznejšie boli regionálne rozdiely v skupine žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ), kde sa do DV v Bratislavskom kraji nezapájalo iba 0,7 % žiakov so ZZ, ale až takmer 13,4 % žiakov so ZZ v Prešovskom kraji.

Najvýraznejší podiel žiakov, ktorí sa nezúčastňovali DV, bol podľa očakávania v skupine žiakov patriacich k sociálne zraniteľným skupinám (MRK/SZP). V Košickom kraji sa z tejto skupiny žiakov nezúčastňovalo  DV takmer 50 % žiakov.

Miera neúčasti žiakov na DV výrazne rástla so zvyšujúcim sa vekom tých, ktorí patria k skupinám žiakov z MRK/SZP. Zatiaľ čo v 1. až 4. ročníku sa DV nezúčastňovalo približne 23,4 % žiakov z MRK/SZP (Graf 1), tak v 5. až 9. ročníku ich podiel stúpol na 35,2 % (Graf 2).

Graf 1 Podiel žiakov 1. až 4. ročníka, ktorí sa zapojili/nezapojili do DV v rámci jednotlivých štruktúr (intaktní, žiaci so ZZ, žiaci z MRK/SZP) 

 

Graf 1 Podiel žiakov 1. až 4. ročníka, ktorí sa zapojili/nezapojili do DV v rámci jednotlivých štruktúr (intaktní, žiaci so ZZ, žiaci z MRK/SZP)

Graf 2 Podiel žiakov 5. až 9. ročníka, ktorí sa zapojili/nezapojili do DV v rámci jednotlivých štruktúr (intaktní, žiaci so ZZ, žiaci z MRK/SZP) 

Za najčastejšiu príčinu nezúčastňovania sa DV označovali riaditelia: 

!

nedostatočnú podporu rodičov, vrátane zlej sociálnej situácie v rodine;

chýbajúce alebo nevýkonné internetové pripojenie;

chýbajúce technické zariadenia (PC, notebook…).

Graf 3 Podiel škôl podľa časového rozpätia, na ktoré mali vypracovaný plán adaptačného obdobia

Dôležitou podmienkou prechodu žiakov na prezenčnú výučbu je i vypracovanie plánu, podľa ktorého sa riadil proces adaptácie žiakov. Pozornosť mu venovalo 97,4 % oslovených škôl.

Súčasne sa ukázalo, že takmer 96 % riaditeľov považovalo metodické usmernenie MŠVVaŠ SR (Návrat žiakov do škôl) obsahujúce odporúčania pre školy, ako nastaviť pravidlá pre plynulú adaptáciu žiakov na bežné vzdelávanie, za uplatniteľné v podmienkach škôl.

Za najväčší problém pri nastavovaní systému adaptácie žiakov na školské prostredie považovali riaditelia:

 

!

zostavenie rozvrhu vyučovania pre jednotlivé triedy tak, aby bol v súlade s psychohygienickými zásadami (cca 33 %);
konanie časti rodičov, ktorí ignorovali opatrenia (nariadenia) štátu v oblasti protipandemických;
opatrení a komplikovali prístup svojich detí ku vzdelávaniu v školskom kolektíve (cca 25 %).

Prínosy adaptačného obdobia

Oslovení riaditelia škôl adaptačné obdobie hodnotili pozitívne, čo do istej miery dokazuje, že takto koncipované obdobie bolo pre začlenenie žiakov do prezenčného vzdelávania strávené užitočne. 

Odhad miery plnenia požiadaviek učebných osnov

Pre zavedenie plnohodnotného prezenčného vzdelávania bolo nevyhnutné zistiť, do akej miery  žiaci plnili požiadavky učebných osnov na vedomosti, zručnosti a postoje v porovnaní s bežným prezenčným vyučovaním. Je zjavné, že rozdiely v kľúčových vzdelávacích oblastiach (Jazyk a komunikácia, Matematika a práca s informáciami, Človek a príroda) optimistickejšie vnímajú riaditelia u žiakov 1. stupňa, kde odhad rozdielu medzi plánom a skutočnosťou bol tesne pod úrovňou hodnoty 2. Je to pochopiteľné, keďže prezenčné vzdelávanie bolo v tejto vekovej skupine žiakov zachované oveľa dlhšie ako u žiakov 2. stupňa. V prípade žiakov 2. stupňa odhadli riaditelia v týchto kľúčových vzdelávacích oblastiach rozdiel v rozpätí od 2,4 do 2,5. Takisto vo vzdelávacích oblastiach Človek a spoločnosť a Človek a hodnoty bola podľa odhadu respondentov situácia lepšia u žiakov 1. stupňa, kde sa odhadnutý rozdiel medzi plánom a skutočnosťou pohyboval v rozpätí od 1,9 do 2,2 a na 2. stupni v rozpätí od 2,3 do 2,6. Odhad rozdielu medzi plánom a skutočnosťou sa u žiakov 1. aj 2. stupňa najvýraznejšie prejavil vo vzdelávacích oblastiach Človek a svet práce, Umenie a kultúra, Zdravie a pohyb (Graf 4).

Graf 4 Odhad miery plnenia požiadaviek učebných osnov na vedomosti, zručnosti a postoje žiakov základnej školy v porovnaní s bežným prezenčným vzdelávaním  

Graf 4 Odhad miery plnenia požiadaviek učebných osnov na vedomosti, zručnosti a postoje žiakov základnej školy v porovnaní s bežným prezenčným vzdelávaním

Poznámka: Hodnoty 1 – 5 – veľkosť rozdielu medzi plánovaným objemom vedomostí, úrovňou zručností a postojov a skutočnosťou, pričom číslica 5 vyjadruje najväčší rozdiel a číslica 1 najmenší rozdiel medzi plánom a skutočnosťou.

 

Podpora žiakov ohrozených školským neúspechom v poadaptačnom období

Pod pojmom „poadaptačné obdobie“ sa rozumie obdobie po uplynutí dostatočne dlhého času, kedy si žiaci mali možnosť privyknúť na každodenný pobyt v školskom prostredí s pevne organizovaným časom a školskými povinnosťami. Z výsledkov dotazníka vyplynulo, že takmer 100 % riaditeľov  škôl sa orientovalo prevažne na:

·        rozvoj kompetencií, ktoré si žiaci nemali príležitosť rozvíjať v čase DV,

·        posilňovanie pozitívnych vzťahov medzi žiakmi,

·        schopnosť zvládať stres,

·        posilňovať dôveru v seba samých.

Z dát o miere zapojenia žiakov do DV vyplýva, že časť žiakov (najmä tých, ktorí pochádzajú z MRK/SZP) sa tejto formy vzdelávania nezúčastňovala. Je teda zrejmé, že čelia riziku školského neúspechu, keďže prirodzene zaostávajú za tými žiakmi, ktorí sa pravidelne DV zúčastňovali.

Riaditelia oslovených škôl zaostávanie žiakov najčastejšie riešili:


·        za pomoci špeciálneho pedagóga, asistenta učiteľa, prípadne odborných zamestnancov (97 %),

·      doučovaním všetkých kategórií žiakov, ktorí sú ohrozovaní školským neúspechom (doučovanie uskutočňovalo podľa vyjadrenia respondentov 83 % škôl),

·        doučovaním žiakov z MRK/SZP v spolupráci s komunitnými centrami alebo občianskymi združeniami (cca 42 %),

·        zapojením sa do projektu „Spolu múdrejší“ (27 %),

·        plánovanou účasťou v „Letnej škole“ (21 % škôl),

·        sprístupnením školského klubu detí pre žiakov nižších ročníkov 2. stupňa ZŠ (16 %).

 

Čo školy očakávajú vzhľadom na novovzniknutú situáciu vo vzdelávaní?

Až 80 % respondentov očakávalo podporu v oblasti materiálno-technického vybavenia, ktoré je základným predpokladom pre uskutočňovanie synchrónnej online formy DV, ale aj pre zefektívnenie samotného prezenčného vzdelávania. Vzhľadom na to, že až 65 % respondentov považovalo za potrebné sformovanie inkluzívneho tímu, je dôležité považovať tento aspekt personálnych podmienok za vysoko deficitný. Na slabé miesta odvodené od formy očakávanej podpory upozorňovali školy aj v chýbajúcej metodickej podpore vo viacerých oblastiach.

Kompletne spracované zistenia sú zverejnené v správe Zistenia z dotazníkového prieskumu v základných školách o adaptácii žiakov na výchovno-vzdelávací proces po obnovení prezenčného vzdelávania a o zmenách vo výchovno-vzdelávacom procese v poadaptačnom období v školskom roku 2020/2021.