Pandemická situácia súvisiaca so šírením ochorenia COVID-19 ovplyvnila v školskom roku 2020/2021 vzdelávanie vo všetkých typoch škôl a zasiahla všetky stupne a skupiny žiakov. Podobne aj priebeh vzdelávania v ZŠ pre žiakov so zdravotným znevýhodnením (ZZ) bolo závislé od pandemických opatrení a  striedavo sa uskutočňovalo prezenčne, dištančne alebo kombináciou oboch foriem.

O priebehu vzdelávania informujú výsledky online dotazníka, ktorý ŠŠI zaslala všetkým 181 ZŠ pre žiakov so ZZ,  avšak vo vymedzenom období ho vyplnilo 140 riaditeliek a riaditeľov. Návratnosť online dotazníkov bola 77,9 %, pričom najnižšiu návratnosť sme zaznamenali v Trenčianskom kraji (71,4 %) a najvyššiu návratnosť v Nitrianskom kraji (95,0 %).

Prostredníctvom online dotazníka sme zisťovali:

• rozsah prerušenia prezenčného vzdelávania (PV);
• zapojenie žiakov (pochádzajúci z rodín, ktoré poberajú dávky v hmotnej núdzi; pochádzajúci z marginalizovaných rómskych komunít) do jednotlivých foriem dištančného vzdelávania (DV);
• opatrenia, ktoré školy prijímali na zabezpečenie DV;
• priebeh a vlastnosti DV;
• spôsoby overovania vedomostí a zručností žiakov a hodnotenie žiakov;
• komunikáciu školy s rodičmi žiakov;
• kvalitu poskytovania odbornej pomoci školám jednotlivými inštitúciami a organizáciami;
• názory na prínosy DV a prekážky pre efektívnejšie DV;
• súbor očakávaných problémov vyvolaných prerušením PV, ktoré  je nevyhnutné riešiť po návrate žiakov do škôl.

Základné údaje

Zo vzorky škôl, ktoré sa zapojili do prieskumu 50 % tvorili špeciálne ZŠ pre žiakov s mentálnym postihnutím, približne 41 % škôl pre žiakov s viacnásobným postihnutím a približne 9 % škôl pre žiakov s jedným ZZ (Graf 1).

Graf 1 Podiel škôl podľa druhu zdravotného znevýhodnenia

Organizácia vzdelávania v čase prerušenia vyučovania

V čase prerušenia prezenčnej výučby boli školy povinné vzdelávať žiakov dištančnými formami vzdelávania (DV). Výlučne offline formu DV poskytovalo 41 škôl. Kombináciu online a offline formy poskytovalo 85 škôl. Najmenej zastúpeným spôsobom DV bola online forma (synchrónna aj asynchrónna), ktorou sa žiaci vzdelávali podľa štandardného rozvrhu hodín v 14 školách.

I napriek tomu, že sa offline forma vyučovania ukázala ako najmenej produktívna, bola nadpriemerne uplatňovaná v Košickom kraji (14 škôl), Prešovskom kraji (11 škôl) a Banskobystrickom kraji (10 škôl) naopak v  Bratislavskom  a Trenčianskom kraji sa offline vyučovanie neuplatňovalo (Graf 2).

Graf 2 Podiel  škôl podľa formy uplatňovaného DV v čase prerušenia prezenčného vzdelávania v jednotlivých krajoch a v SR

Z  Grafu 3 je zrejmé, že existuje súvislosť medzi uplatňovanou formou DV a sociálnou charakteristikou rodín, z ktorých žiaci pochádzajú.

• V krajoch s výrazným zastúpením žiakov patriacich k zraniteľným skupinám (Košický kraj, Prešovský kraj, Banskobystrický kraj) prevládala ponuka menej efektívnych foriem DV.

Graf 3 Podiel zapojenia/nezapojenia sa žiakov do jednotlivých foriem DV v rámci skupín žiakov podľa sociálnej charakteristiky rodín, z ktorých pochádzajú

HN – hmotná núdza, MRK – marginalizované rómske komunity

Dôvody neúčasti na dištančnom vzdelávaní

Približne 12,4 % žiakov z počtu žiakov všetkých škôl, ktoré sa zúčastnili dotazníkového prieskumu sa do DV nezapájali vôbec. Respondenti boli požiadaní o odhad dôvodov, ktoré zobrazuje Graf 4:

V skupine špeciálnych škôl (pre žiakov s mentálnym postihnutím) a v skupine škôl pre žiakov s viacnásobným ZZ respondenti najčastejšie ako príčinu neúčasti žiakov na DV uvádzajú

• chýbajúce technické prostriedky (PC, tablet, smartfón,…),
• nedostatočný prístup k internetu,
• nedostatočnú podporu rodičov a charakter domáceho prostredia, ktorý neumožňoval žiakovi koncentrovať sa na prácu.

Respondenti v školách pre žiakov s jedným ZZ (okrem mentálneho postihnutia) k príčinám, ktoré boli prekážkami pre účasť žiakov na DV okrem chýbajúcej podpory rodičov a chýbajúcich technických prostriedkov vo voľných odpovediach zdôvodňovali neúčasť žiakov na DV charakterom ich zdravotného znevýhodnenia.

Graf 4 Dôvody neúčasti žiakov na dištančnom vzdelávaní (počet škôl v jednotlivých skupinách škôl)

Kvalita poskytovania pomoci a odbornej podpory školám pre žiakov so ZZ

Iba 39 % riaditeľov škôl uviedlo, že pri riešení problémov spojených s DV využívali pomoc a odbornú podporu inštitúcií a organizácií. Pričom prevažná väčšina škôl (61 %) žiadnu pomoc nevyužila.

• Pozitívne bola hodnotená pomoc poskytovaná poradenskými zariadeniami  (CPPPaP a CŠPP), zriaďovateľom a komunitnými centrami. Riaditelia škôl ocenili najmä komplexnosť, individuálny prístup k riešeniu problémov, včasnosť, prehľadnosť a jasnosť usmernení.
• Najmenej pozitívne bola hodnotená odborná podpora a usmerňovanie zo strany MŠVVaŠ SR, MPC a ŠPÚ.

Potreby škôl pre úspešné zvládnutie dištančného vzdelávania

Riaditelia škôl pre žiakov so ZZ mali príležitosť vyjadriť sa k tomu, čo by potrebovali na úspešné zvládnutie DV. Odpovede riaditeľov za všetky skupiny oslovených škôl (špeciálnych ZŠ, ZŠ pre žiakov s jedným ZZ, ZŠ pre žiakov s viacnásobným ZZ) zobrazuje Graf 5.

Graf 5 Percentuálne vyjadrenie požadovaných foriem podpory pre všetky skupiny oslovených škôl

Prínosy  a prekážky dištančného vzdelávania

Najväčšiu mieru súhlasu vyjadrili riaditelia s výrokom, že DV prinieslo zmysluplnejšie využívanie digitálnej techniky vo vyučovaní (74 %) a ďalej s výrokom, že DV bolo príležitosťou na redukciu množstva učiva, čo prinieslo možnosť sústrediť sa na to, čo je podstatné.

• Práve tieto oba výsledky sú signálom pre príslušné inštitúcie, aby sa vo svojej činnosti zamerali na vzdelávanie učiteľov v oblasti efektívneho využívania digitálnych technológií vo vzdelávaní a samozrejme aj na redukciu obsahu vzdelávania v kooperácii s pedagogickými zamestnancami, ktorí priamo obsah vzdelávania žiakom sprostredkúvajú.

Najmenšiu mieru súhlasu vyjadrili respondenti s výrokmi, ktoré vyjadrovali očakávania, že DV viedlo k posilneniu vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi (28 %) a učiteľmi a vedením školy (43 %).

S výrokom, že najväčšou prekážkou DV je nevyhnutnosť zohľadňovať technické možnosti domácností žiakov súhlasilo takmer 100 % respondentov, čo je nevyhnutné považovať za mimoriadne varovný signál.

• Ak naďalej bude trvať situácia, že kategória žiakov so ZZ so značným podielom žiakov patriacich k sociálne zraniteľným skupinám, nebude mať ani minimálne podmienky pre akúkoľvek formu DV, tak jeho efektivita je viac ako sporná.

Za ďalšie významné prekážky považovali respondenti vysoké nároky na prípravu učiteľa na vyučovanie (95 %), nedostatočné technické a materiálne zázemie učiteľa pre tento typ vzdelávania (68 %), ale aj nároky na koordináciu činnosti učiteľského zboru (64 %).

Kompletne spracované zistenia po jednotlivých oblastiach sú zverejnené v správe Zistenia z dotazníkového prieskumu v základných školách pre žiakov so ZZ o priebehu vzdelávania v školskom roku 2020/2021 .