Nesprávna diagnostika vedie k neoprávnenému vyčleňovaniu žiakov do prúdu špeciálneho školstva

Diagnostika žiakov aj v súčasnosti patrí medzi aktuálne témy, ktorými sa zaoberajú nielen psychológovia, špeciálni pedagógovia, učitelia, ale aj široká odborná verejnosť. Základnou a nevyhnutnou podmienkou pre kvalitnú diagnostiku žiakov sú profesijná odborná príprava odborných zamestnancov poradenských zariadení a zároveň aj kvalitné, spoľahlivé štandardizované diagnostické batérie testov.    

V zmysle zákona č. 245/2008 (školský zákon) je diagnostika súčasťou odborných činností systému školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie. V týchto zariadeniach sa vykonáva činnosť najmä psychologická, pedagogická, špeciálnopedagogická vrátane logopedickej a liečebnopedagogickej činnosti a sociálna, ktorá sa zameriava na optimalizáciu výchovného, vzdelávacieho, psychického, sociálneho a kariérového vývinu detí od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie. Osobitná starostlivosť sa venuje deťom/žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP). Základnými zložkami systému výchovného poradenstva a prevencie sú zariadenia výchovného, psychologického a špeciálnopedagogického poradenstva a prevencie (ďalej len „poradenské zariadenie“), ktorých súčasťou je

a) centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPaP),

b) centrum špeciálno-pedagogického poradenstva (CŠPP).

Štátna školská inšpekcia v týchto zariadeniach dlhodobo vyhodnocuje stav poskytovania odbornej činnosti. V priebehu posledných 3 rokov sme uskutočnili 23 tematických inšpekcií v štátnych ako i súkromných zariadeniach. (Tabuľka 1)

Tabuľka 1: Tematické inšpekcie v štátnych a súkromných zariadeniach za roky 2017 – 2020

Poznámka: Nízky počet vykonaných tematických inšpekcií v školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie v školskom roku 2019/2020 bol ovplyvnený prerušením vyučovania z dôvodu mimoriadnej situácie v krajine, ktorú zapríčinilo ochorenie COVID-19.

.

Kontrolná činnosť ŠŠI

Kontrolná odborná činnosť ŠŠI v poradenských zariadeniach je zameraná predovšetkým na výber a aplikáciu relevantných psychodiagnostických metód súvisiacich so stanovením mentálnej úrovne rozumových schopností žiakov vzdelávajúcich sa v prúde špeciálneho školstva.

Kontrolu odborných činností školskí inšpektori vykonávajú s prizvanými odborníkmi z praxe (psychológovia), ktorí analyzujú dokumentáciu žiakov (správy z psychologických a špeciálnopedagogických vyšetrení) a verifikujú správnosť stanovených diagnóz a zaradenie žiakov do adekvátnej formy vzdelávania.

Od školského roku 2015/2016 na základe zistení v poradenských zariadeniach každoročne konštatujeme nedostatky v odbornej činnosti, ktoré súvisia s/so:

  • postupom diagnostických vyšetrení,
  • výberom relevantných psychodiagnostických metód,
  • stanovením diagnóz detí/žiakov,
  • textovým obsahom správ z odborných vyšetrení,
  • zohľadnením kultúrnych a jazykových bariér,
  • zaradením žiakov do adekvátnej formy vzdelávania.

.

Pri posudzovaní správ z odborných vyšetrení, školskí inšpektori a odborníci z praxe (psychológovia) konštatovali, že mnohé správy z diagnostických vyšetrení vydávané poradenskými zariadeniami nemali dodržanú navrhovanú štruktúru správy, ktorú odporúča VÚDPaP.

Najčastejšími nedostatkami boli:

  • neuvádzanie použitých metód,
  • neuvedenie odporúčaného variantu vzdelávania,
  • nejednoznačnosť formulácie záverov,
  • uvádzanie odporúčania konkrétnych špeciálnych základných škôl (ŠZŠ) s uvedenými adresami, 
  • uvádzanie odporúčania vzdelávať niektorých žiakov v ŠZŠ aj napriek určenému normointelektu.

.

Jedným zo závažných zistení v oblasti diagnostiky je, že odborníci z praxe v niekoľkých poradenských zariadeniach  spochybnili objektivitu diagnostických vyšetrení a záverov a  odporučili zrealizovať rediagnostické vyšetrenie v inom poradenskom zariadení. Informácie o kvalite posudzovanej dokumentácie za roky 2017 – 2020 sú uvedené v tabuľke 2.

Tabuľka 2: Prehľad zistení za roky 2017 – 2020

Z uvedeného vyplýva, že za posledné tri roky z posudzovanej dokumentácie len 16 % bolo vypracované odborne správne. Znepokojujúce je však zistenie, že až v 40 %  prípadov bola objektívnosť diagnostiky spochybnená a takmer v 40 % prípadov bolo nariadené rediagnostické vyšetrenie.

Zároveň dlhodobo konštatujeme, že počet odborných zamestnancov vzhľadom na narastajúci počet a potreby klientov je nepostačujúci, poddimenzovaný, najmä v oblasti poskytovania špeciálnopedagogickej odbornej starostlivosti.

.

Dôsledky nesprávnej diagnostiky

O dôsledkoch nesprávnej diagnostiky vypovedá nasledujúce zistenie školskej inšpekcie v ZŠ Sačurov, ktorá vzdelávala aj žiakov z marginalizovanej rómskej komunity (MRK).

.

ŠŠI pri výkone inšpekcie zistila, že škola ZŠ Sačurov rozdelila 62 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia (SZP) pochádzajúcich z marginalizovaných rómskych komunít (MRK) do tried podľa etnickej príslušnosti.

Oddeleným vzdelávaním nebolo umožnené žiakom z MRK byť súčasťou hlavného prúdu vzdelávania spolu s ostatnými žiakmi. Takýto postup organizácie vyučovania niesol znaky segregácie, čo je v rozpore s princípmi výchovy a vzdelávania podľa školského zákona.

Z tohto dôvodu bolo škole nariadené prijať opatrenia na odstránenie segregovaného vzdelávania žiakov z MRK. Pri kontrole opatrení ŠŠI zistila, že uvedená skupina žiakov bola po diagnostickom vyšetrení v súkromnom CPPPaP Sečovce vzdelávaná v špeciálnych triedach na základe stanovenej diagnózy mentálne postihnutie.

  1. ŠŠI preto nariadila verifikovať psychologické vyšetrenia zamerané na posúdenie úrovne rozumových schopností 62 žiakov zo SZP, pochádzajúcich z  MRK.
  2. Kontrolné psychologické vyšetrenia vykonali 2 nezávislé CPPPaP (Banská Bystrica a Zvolen)

.

Záver: Psychológovia na základe kontrolných vyšetrení konštatovali, že psychologické vyšetrenie všeobecných rozumových schopností žiakov, ktoré uskutočnili psychológovia súkromného CPPPaP boli realizované postupmi a testovými metodikami, ktoré neboli vhodné pre žiakov zo SZP pochádzajúcich z MRK. Vyjadrili sa, že nedostatky v procese psychologického vyšetrenia žiakov nemožno považovať za náhodné, ale systematické, ktoré negatívne ovplyvňujú presnosť a spoľahlivosť takto získaných výsledkov. Preto závery, ktoré stanovilo súkromné CPPPaP, nemožno považovať za dostatočne presné a spoľahlivé.

Z kontrolných vyšetrení 62 žiakov zo SZP, ktoré zrealizovali nezávislé CPPPaP  vyplynulo, že mentálne postihnutie bolo možné spoľahlivo potvrdiť len 6 žiakom (10 %), mentálne postihnutie spoľahlivo vylúčili 6 žiakom (10 %) a ďalším 50 žiakom (80 %) mentálne postihnutie nemohli spoľahlivo potvrdiť, preto odporúčali, aby sa k tejto skupine žiakov pristupovalo ako k žiakom bez mentálneho postihnutia.

.

A podobných prípadov je na Slovenku určite viac …

.

Záver

ŠŠI dlhodobo poukazuje na nedokonalosť psychologickej diagnostiky, kvalitu i spoľahlivosť diagnostických testov, a preto navrhuje štandardizovať diagnostický proces pri posudzovaní mentálneho postihnutia (vrátane rediagnostického vyšetrenia) tak, aby diagnostický proces smeroval skôr k nastaveniu podporných opatrení nezávisle od toho, či budú uplatňované v prúde špeciálneho školstva alebo v hlavnom vzdelávacom prúde.

Za mimoriadne podstatné zistenia je potrebné považovať tie, ktoré poukazujú na nedostatky v samotnej podstate odbornej činnosti spočívajúce v nesprávnom postupe pri  psychologických vyšetreniach, vo výbere nevhodných psychodiagnostických metód a v neposlednom rade aj etickom prístupe.

Práve výber a aplikovanie nevhodných psychodiagnostických metód má mnoho negatívnych dosahov. V prvom rade vedie k neoprávnenému vyčleňovaniu detí/žiakov do prúdu špeciálneho školstva, čo vplýva  na celkový výsledok ďalšieho vzdelávania týchto detí/žiakov, ich uplatnenie sa na trhu práce a následne úspešné začlenenie sa do spoločnosti. Nesprávna diagnostika však znamená aj neefektívne narábanie so štátnymi zdrojmi financovania škôl a školských zariadení.  

Štátna školská inšpekcia v Správach o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadenia uvádza konkrétne odporúčania a podnety, ktoré by boli riešením načrtnutej situácie. Ak ich však zúčastnené strany nebudú akceptovať, zmenu v uvedenej oblasti nedosiahneme.